Diecézne púte starých rodičov
Diecézna púť starých rodičov 2011
23. - 24. júla sa vo farnosti Lednické Rovne v areáli pútnického miesta pri kaplnke sv. Anny konala 2. diecézna púť starých rodičov žilinskej diecézy. Púť sa začala v sobotu podvečer a po nočnom mládežníckom programe vyvrcholila v nedeľu slávnostnou sv. omšou o 10.00, ktorú celebroval diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Otec biskup povzbudil prítomných, vychádzajúc z liturgických textov sv. omše, k zamysleniu nad pravou hodnotou človeka. Vo svojej homílii sa zameral na rôzne aspekty vzťahov medzi starými rodičmi a mladými ľuďmi v rodinách. Poukázal na to, že na jednej strane nie je správne neustále zasahovať do života rodín svojich potomkov, no na druhej strane je dôležité byť stále pripravený poskytnúť im svoju radu, pomoc, či skúsenosť. Uistil starých rodičov, že keď budú dotvárať zázemie života svojim mladým v rodine na jednej strane tichou prítomnosťou, no na druhej strane povzbudivým, milým slovom, no niekedy i upozornením, nikdy nestratia na svojej úcte zo strany svojich detí. Zároveň vyjadril pochopenie s náročnosťou života dnešných starých rodičov, ktorí nie sú vždy vo svojich rodinách akceptovaní, či vítaní.
Povedal, že jednou z veľkých bolestí starých rodičov je aj to, že ich už dospelé deti nežijú duchovným životom a že do kostola neprivedú už ani svoje deti. Prirodzene, ako vyjadril otec biskup, sa vtedy starí rodičia pýtajú, kde urobili chybu. Ako však otec biskup vysvetlil, nemusí ísť vždy o chybu v odovzdávaní viery, pretože život za posledné desaťročia sa tak dramaticky zmenil, že akýkoľvek druh výchovy by bol ťažko schopný pripraviť rodiny na prijatie týchto zmien. Otec biskup zároveň poukázal na to, že navyše keď človek prepadne zlu, prináša to hrozivé následky, čím reagoval na tragické udalosti uplynulého víkendu v Nórsku.
Svoje posolstvo hodnoty ľudského života vo svojej homílii otec biskup podporil i príbehom od autora Bruna Ferrera o tom, ako kedysi za dávnych čias kdesi v divočine nechávali ľudia umierať starých a chorých v neprístupných horách. Táto skutočnosť sa odohrala aj medzi mladým mužom a jeho otcom, avšak potom, čo mladý človek pochopil, že o tridsať rokov ho čaká to isté, čo činí on svojmu bezvládnemu otcovi, zmenil svoj postoj, naložil otca na chrbát a odniesol ho späť domov.
Posolstvo otca biskupa starým rodičom bolo vyjadrené i jeho láskavými slovami o úcte voči ich srdciam a starorodičovským rukám, pretože práve cez svoje ruky rodičia a starí rodičia vyjadrujú svojim deťom lásku a nežnosť. Prítomní pútnici, ktorí prišli v omnoho väčšom počte i preto, že vďaka minuloročného priamemu prenosu Slovenskej televízie túžili naživo zažiť atmosféru našej púte, si tak mali možnosť odniesť vo svojich srdciach pevné posolstvo o hodnote života vďaka slovám otca biskupa a sláveniu Eucharistie.
Nech preto náš dobrotivý Boh sprevádza svojou ochranou a milosťou otca biskupa a všetkých tých, ktorí sa podieľali na slávnostnej a hlboko duchovnej atmosfére 2. diecéznej púte starých rodičov.
Autor príspevku: Stanislav Stolárik, správca farnosti Lednické Rovne
Výber fotografií z Diecéznej púte starých rodičov 2011
Fotograf: Ondrej Chmelík
Diecézna púť starých rodičov 2010
Ľudské vľúdne a povzbudivé slovo má svoju veľkú váhu a účinnosť a to najmä vtedy, keď vychádza z Božieho Slova. Na základe vlastnej prítomnosti sa o tom mohli presvedčiť televízni diváci Slovenskej televízie a pútnici zúčastnení na slávnostnej sv. omši v nedeľu 25. júla 2010 na 1. diecéznej púti starých rodičov k sv. Joachimovi a Anne v areáli pútnického miesta pri kaplnke sv. Anny vo farnosti Lednické Rovne.
Otec biskup Tomáš Galis povzbudil prítomných, vychádzajúc z liturgických textov sv. omše, k zamysleniu nad pravou hodnotou človeka. V úvode svojej homílie uviedol dôvod ustanovenia púte k sv. Joachimovi a Anne za diecéznu jednak kvôli pozitívnym ohlasom z minuloročnej púte a jednak kvôli vzoru šťastnej starorodičovskej dvojice sv. Joachima a Anny, ktorí sa podľa pápeža Jána Pavla II. stali učiteľmi a odovzdávateľmi dedičstva kresťanského života novým generáciám.
Povzbudenie otca biskupa sa opieralo o List Jána Pavla II. starším, podľa ktorého úcta voči starším prináša trojakú povinnosť:
1) prijať ich,
2) pomáhať im,
3) oceniť ich kvality.
Ako uviedol otec biskup, v dnešnej ekonomicky zameranej dobe sa síce na starších ľudí pozerá ako nepotrebnú príťaž, avšak v pravej ľudskej spoločnosti sú naopak veľmi potrebnou a vysoko cenenou pokladnicou múdrosti a skúseností. A preto je nevyhnutné získať presvedčenie, že pravej ľudskej civilizácii je vlastné ctiť si a milovať starších ľudí, aby i napriek ubúdajúcim silám neprestávali cítiť živou súčasťou spoločnosti. Ľudský duch, aj keď starne zároveň s telom, ak žije nasmerovaný k večnosti, istým spôsobom ostáva stále mladým. Staroba je v istom zmysle najvzácnejšou etapou života. Totiž dozrieva v nej úroda zasiata v mladších rokoch. V závere homílie sa otec biskup prihovoril aj mladým, kládol im na srdce, že starší ľudia im môžu dať o mnoho viac než si vedia predstaviť. Už len preto, že vtedy, keď mladí ľudia nemajú čas, starší ich dokážu sprevádzať svojimi modlitbami a posilňovať svojimi dobrovoľnými obetami. Čiže starší a mladší sa navzájom potrebujú, a preto je dôležité mať k sebe vzájomnú úctu, ktorá vychádza z lásky a láska z viery. Záverečná výzva bola adresovaná všetkým: „Budujme teda náš život na viere, aby sme boli nádejou a aby sme prinášali lásku."
O sile povzbudenia slov otca biskupa a o sile spoločného slávenia Eucharistie počas slávnostnej sv. omše svedčia mnohé ďakovné ohlasy z rôznych kútov Slovenska i Čiech. Nech preto náš dobrotivý Boh sprevádza svojou ochranou a milosťou otca biskupa a všetkých tých, ktorí sa podieľali na slávnostnej a hlboko duchovnej atmosfére 1. diecéznej púte starých rodičov.
Autor príspevku: Stanislav Stolárik, správca farnosti Lednické Rovne
Výber ftografií z Prvej diecéznej púte starých rodičov
Autor fotografií: Ondrej Chmelík, miništrant farnosti Lednické Rovne